V poslednej dobe sa priam zúrivo začína diskutovať o novom vedení liniek v bratislavskej doprave. Prečo? Lebo zmena je nevyhnutná, záujem o MHD klesá, vozový park je pomaly muzeálny, jednoducho situácia je priam katastrofálna. A dlhodobý výhľad nie je vôbec ružový.
„Zmena? Kto chce zmenu, už sme si predsa zvykli, tak načo to meniť“, ako keby som počul nie jedného z vás. Pamätáte sa ešte na zmenu na časové lístky? Kolkí sme sa vtedy stažovali, ofukovali, kričali, nedávali a dnes si nevieme ani vynachváliť zmenu. Stala sa našou súčasťou a pri príchode do iného mesta, kde ešte platia jednorázové lístky, len nechápavo krútime hlavou a je nám ľúto, že ONI platia nehorázne peniaze za dve zástavky inou linkou.
Čo sa teda zmeniť? V prvom rade treba zmeniť linky, niektoré sa zrušia, iné zmenia trasy. V druhom rade klesnú DPB náklady na prevádzku, čo sa (snáď) premietne do zvýšenej kvality cestovania, prípadne do obnovy vozového parku. A v neposlednom rade pribudne nový most a aj preto treba niečo urobiť.
Zásadná zmena je v prestupovaní. Boli ste zvyknutí, že nasadnete do linky a veziete sa cez celé mesto do vami vytúženej destinácie? Tak to sa pre väčšinu zmení. Naučme sa prestupovať. Máme predsa tarifné pásma, nie jednorázové cestovné lístky. Pri kvalitnom cestovnom poriadku a dobre vyriešených odchodoch je možné cestovať rýchlo. Každý deň cestujem z Dlhých Dielov do Petržalky (Billa za Starým mostom) a prestupujem 2x. A vôbec mi to nevadí. Môj rekord je 20 minút. Stačí mať dobré spojenie a je to. A za normálnych okolností to hravo stihnem do 30 minút. Nepotrebujem jednu linku až domov, stačí mi, že mi električka neujde na Molecovej a že mi ani na Šafarikovom námestí nezavre dvere pred nosom autobusár na linke 88, resp. 95. A ak by mi aj ušla, kašlať na to, veď za pár minút ide ďalšia.
Nebudeme si podrobne rozpisovať ako by mali linky v budúcnosti chodiť, všetko si môžete pohodlne naštudovať na www.imhd.sk. Vysvetlíme si filozofiu. Každý z nás chce byť čo najrýchlejšie v cieli. Najkratšie spojenie je priame, teda nová koncepcia by mala stáť na priamych linkách, s krátkymi intervalmi, ktoré vás rýchlo dostanú do cieľa, prípadne do prestupového uzla, kde prestúpite na ďaľšiu rýchlu linku. Samozrejme, že rýchle linky nebudú chodiť všade. Ale dostanú vás do blízkosti cieľa, ktorý ľahko dosiahnete „lokálnou“ linkou.
Na lepšie predstavenie si môžeme pomôcť metrom. Rýchle radiálne linky sú ako metro. Tam kde sa stretnú linky, je prestupový uzol. Metrom sa odveziete na najbližšiu zástavku k cieľu a do cieľa vás dostane autobus, prípadne električka, ktorou pôjdete pár zástavok.
Je neúnosné propagovať linky odvšadiaľ-všade, ktoré polku času idú prázdne a na druhej strane mať plne preťažené iné linky, ktoré by si zaslúžili viac spojov a kratsí interval A to nehovoríme o duplicite liniek a o ich nelogickom križovaní. Príkladom sú linky 4/9, či 92/83, ktoré sa rozpoja a zase spoja o niekoľko zastávok ďalej. Podobne treba nutne riešiť hustotu zastávok, ktorá je hlavne v Karlovke a na Kramároch priam do očí bijúca. Zástavka prakticky hneď za rohom je neefektívna a zbytočne „žerie“ čas a nervy. Prípadne preklasifikovať zástavky na zástavky na znamenie. Trasa do Devína, zástavky pri STV a mnoho iných po celom meste sú určené spravidla len na otvorenie a zatvorenie dverí bez nastupovania ľudí.
Ak by prešiel tento nový návrh, ušetria sa peniaze. Tie sa dajú vhodne použiť na nákup nových vozov. Určite sa tým ušetria aj samotné autobusy a budú sa môcť konečne vyradiť mnohé Ikarusy, ktoré prekročili svoju životnosť niekoľko krát.
Skúsme si najskôr premyslieť, či budeme len frflať a stažovať sa. Netvárme sa, že v zásade nie som proti, ale zrovna ja nechcem prestupovať. V konečnom dôsledku možno práve prestupovanie ušetrí práve mne čas strávený v MHD. Na každú zmenu si treba zvyknúť. Ide to tažko, ale dá sa to. Nechajme návrhu pár dní a potom môžeme smelo hodnotiť čo zlé, a čo dobré nám to dalo.
P.S.: Ak niekto odsudzuje tento návrh len kvoli jednej ulici (Romanova), tak vôbec nepochopil „wo co de“. Je to fakt ako porovnávať hrušky a jablká, viď blog Tomáša Gurského.