Milujem tanec, mám ho v krvi, chodil som na tanečnú, aj do tanečného klubu dlhé roky. Mám ale jeden „malý“ problém. Moje telesné proporcie ma skôr predučujú na šach, ako na fyzicky náročný šport ako je tanec. Odjakživa sa s tým mordujem, lekárka mi tvrdí, že sa s tým mám zmieriť. Vraj je to genetika. Otec bol vraj taký istý, chudý ako trieska. Kašlem na genetiku. Chcem sa baviť, chcem chodiť na diskotéky, chcem vystupovať na tanečných akciách.
Nie som sexsymbol, baby sa o mňa budú len ťažko trhať. Keď nevyzeráš ako hokejista, futbalista, finalista Superstar, alebo nemáš božské telo, prípadne sexapíl, tak si ťa málo kto všimne. Môžeš tancovať akokoľvek dobre, aj tak Ti to nepomôže. Na diskotéke určite nie, na tanečnej zase veľmi kričí, že som chudý. A tancovať s babami ktoré pri mne vyzerajú dobre(teda majú okolo 15-16, keďže ja na viac nevyzerám) je prakticky nemožné. Im sa totižto podlamujú kolená keď vidia starších, (krajších) kolegov. A zase z toho výjdem na ocot ja.
Som síce lev, znamenie mi dokonale sedí a nemám problém s exibicionizmom. Nebehám síce nahý po námestí, no zato „zaspievať“, či „zarapovať“ Mandarinku Darinku pred luďmi mi nerobí žiaden problém. Mám ale nepríjemný pocit isť na vlastnú päsť na diskotéku a tam sa „vtírať“ nejakej partii. A byť sám vojak v poli tiež nie je ono.
Kamaráti mi tiež moc nepomôžu. Väčšina z nich je totiž intelektuálnejšieho charakteru a zábava ako diskotéky, prípadne len tak posedieť v meste, im nič nehovoria. Spolužiaci sú super, aj by sa medzi nimi možno našlo pár, čo diskotéky môžu, žial s nimi nie som až tak dobrý kamarát ako by bolo treba. Ľudia v mojom krúžku budú radšej na izbe rátať domáce úlohy, prípadne sa venovať iným činnostiam akoby mali isť na diskotéku. Chápem, možnosti zábavy je neúrekom.
A čo iní ľudia? Kamaráti z dvora? Bývam v Petržalke, to vraví veľa. Nemám chuť sa rozbiť pod obraz Boží ešte skôr ako sa vôbec dostaneme na disko. Ani nemám chuť sa „ožierať“ hneď za domom. Nie vďaka. Nevravím, že všetci sú takí.
Mám chuť sa isť zabávať na diskotéku. Nechcem sedieť doma. Ale nájsť vhodnú partiu ľudí, čo sa nespíja ako Robo Mikla =) je veľmi ťažké, možno až nemožné.
A to ani nevravím o tom, že nájsť poriadnu diskotéku je čím ďalej, tým horšie. Trinásť ročné pubertáčky, odtrhnuté z reťaze, čo sa lepia na každého, rozhodne nie je môj štýl. Mám chuť tancovať a zabávať sa, neprišiel som loviť baby na jednu noc. A keď sa objaví dobrý podnik s výbornou muzikou, tak tam je štandartne toľko ľudí, že si viac skáčeme po nohách ako tancujeme.
Milujem diskotéky, no zároveň ich nenávidím. Opäť sa teda pýtam: Je chyba vo mne?
