Štvrtok 8.apríla 7:00 ráno. To je čas, kedy sme sa tohto roku stretli my, organizátori Pikopreteku, aby sme v tento krásny slnečný deň pripravili a úspešne zvládli súťaž pre deti. Čo to vlastne je ten Pikopretek? Je to veľká matematicko-športová tímová súťaž 4-členných družstiev detí 5. – 9.ročníka z bratislavských základných škôl a gymnázií, ktorú každoročne organizuje nezisková organizácia P-MAT, n.o.. Koná sa na Železnej studničke v bratislavskom Lesoparku. Úlohou každého družstva je absolvovať vytýčenú dráhu v čo najkratšom čase. Na trati sa nachádza niekoľko stanovíšť, spravidla od 10 do 15, kde deti musia zvládnuť matematickú, logickú, alebo športovú aktivitu. Celý Pikopretek býva zaobalený do rozprávky/príbehu, ktorým deti „žijú“ od štartu až do cieľa.
Po zaregistovaní tímu sme deťom vysvetlili pravidlá súťaže, dali do ruky intergalaktický pas(súťažnú kartičku, do ktorej sa zapisujú body, prestoje a do ktorej sa podpisujú organizátori) a mohlo sa začať. Trať viedla od amfiteátra (presnejšie od toho, čo po ňom ostalo) popri jazerách, ďalej pokračovala cez cestu do lesa a do kopca, aby sa nakoniec opäť vrátila na začiatok, kde bol aj cieľ. Prvé tímy vyrazili na trať o 9:30, v čase, keď už všetci boli na svojich miestach. Posledné tímy štarovali o 12:20.
Štart, prvé stanovište sa nachádzalo na planéte MAXTOR, úlohou bolo aby sa celé družstvo postavilo na papier veľkosti A4 a zostalo na ňom aspoň 10 sekúnd. Za každú sekundu bol jeden bod, maximálne sa teda dalo získať 10 bodov. Druhá planéta je MINOHA. V lese je 5 mien a 5 telefónnych čísel k nim. Spojte ich sa máte 10 bodov, pozor, sú na to len 3 minúty a pero a papier na MINOHE nepoznáme. Treťou planétou na ceste vesmírom je WITCHER, kde vedia z kúska plastelíny urobiť 1 meter dlhý šúľok, ktorý vydrží stáť 5 sekúnd, zvládneš to aj ty? KYLIADA, planéta, kde beh je narodný šport, je ďalšia v poradí. No nie je to obyčajný beh, ale šprint po 10 sloníkoch (chyťte si rukou nos a druhú si prestrčte pomedzi a 10-krát sa v predklone otočte okolo vlastnej osi). Hneď ako vytriezvieme, (pocit opilosti po takomto behu je vskutku reálny) sa s myšlienkou, že nikdy v živote nebudeme piť, vydávame ďalej. Na VALIACOM SA BUM hádame počet zápaliek v zatvorenej krabičke. Môžeme klásť otázky, no za každú zápornú odpoveď musíme splniť malú podúlohu. Na ABYRALSYKu sa nerozpráva, všetko sa kreslí na chrbát. Ani sme sa nanazdali a sme na BETAPIRIDÍNE, kde lovíme vetvičky zapichnuté v zemi pomocou špagáta so slučkou. Zaujímavý spôsob rybolovu. DVEITSAČ je planéta plná bludísk, i my cez jedno také prechádzame, špagáty natiahnuté medzi stromami hravo prekonávame len s jedným dotykom. YOYO to je zvláštna planéta, všetky predmety majú naložené v nechutnej „brečke“, kto má spoznať čo to je a ešte k tomu zo začiatočných písmen tých vecí zložiť jedno slovo? Už len spraviť hlavolam na MULAXe a sme konečne v cieli. Vyšťavení, unavení, ale perfektne zabavení. Už sa nevieme dočkať ako to dopadne, a ak náhodou nevyhráme, tak prídeme opäť o rok. Čo na tom, že konkurencia je z roka na rok väčšia.
Ako vraví stará pravda, nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A pre mňa ako organizátora je vítazom každé družstvo čo dôjde do cieľa.
Som šťastný, že sa táto akcia teší veľkej popularite a som rád, že dnešná mládež si rada nájde čas aj na tekéto akcie.
Článok nadväzuje na môj prvý článok, ktorý sa tiež zaoberá tématikou korešpondenčných seminárov a práce s detmi.
P.S.: Autor sa dopredu ospravedlňuje za prípadné gramatické chyby, aj napriek 1 zo SJ na maturite pomaly, ale isto, zabúda písať spisovne a správne.
